Lusiania

Rada by som uviedla veci na správnu cestu. No a okrem toho sa rozpíšem o kadejakých zbytočnostiach.

    V článku "Slovo je dar...." som opísala ako prebiehalo jedno ráno u nás doma. Napriek snahe hodiť za hlavu akékoľvek pochybnosti a trápenia, som si predsalen robila trošku chmúry na čele. A to my veľmi nesvedčí pretože vtedy sa mi robia vrásky a tie z duše nenávidím. Takže v snahe zablokovať postup vrások na čele a zmysle vety "Zdravie pristane aj pokožke" som včera večer nadhodila ľahkú tému. Jednoducho sme sa rozhovorili presne o tom, že sa nerozprávame. Samozrejme do podrobností, ktoré som napríklad uviedla v predošlom článku sme nezachádzali. Také siahodlhé, obtiažne, náročné a vyčerpávajúce myšlienky a vety by umordovali "každého"- nehovoriac o konkrétnej osobe. Takže len povrchne sme napredovali v debate ako 40 centimetrový pes v jeden a pol metri prašanu. Kupodivu sa určité moje zistenia a poznatky na túto tému prijali, hmmm by som povedala, dôkladne flegmaticky. Dospeli sme k názoru, že vlastne sa nerozprávame pretože nemáme o čom. Presnejšie povedané on nemá o čom so mnou. Hmmmm, keby som to zistila teraz asi by ma to nemálo nahnevalo ba až pobúrilo. Sám priznal, že nemá záujmy, nič ho nebaví a hlavne ho "otravujú a vyčerpávajú" moje záujmy a záľuby. To je čo? Keby vám niekto toto povedal asi by ste mu umožnili vzhliadnuť nádherný výhľad z deviateho poschodia vysiac za nohy dolu.

    Raz sme sa bavili, že aké je to povrchne obmedzené keď niekto povie : "ja nečítam knihy, radšej si pozriem kvalitný priamy prenos." To nie je vymyslená veta, to povedal môj kolega v práci. Hlboko sme sa s priateľom zamýšľali nad obmedzenosťou, nezájmom a všeobecne pristrihnutosťou názorov a myšlienok takéhoto človeka. A teraz bolo na mne môjmu priateľovi povedať, že keď človeka nič nebaví, tak je to horšie ako si "pozrieť kvalitný priamy prenos!" Zasmial sa mi do očí. Ale nie zo zlomyseľnosti. Sám sebe sa zdal vtipný.

    K záveru diskusie sme došli k záveru, že sme nikam nedošli. Vlastne sa to nedá riešiť- "ale dá, len nemôžem"-môžeš keď chceš-"môžem, ale nedá sa to"... Spoločne sme sa teda uzniesli, že všetkému na vine je môj kocúr a že nám do schránky hádžu 40 letákov denne.

    Tak teraz konkrétna otázka pre hogafoga: No? Čo si myslíš teraz? Touto otázkou aspoň zakryjem nezmyslenosť celej našej večernej debaty. Išli sme do DVD požičovne a zobrali si film. Priateľ ho prespal a ja som v tichosti pozerala.