Lusiania

    Dnes ráno som si niečo uvedomila. Ono sa to už vlastne v takom pozorovaní a rozoberaní výsledkov ťahá už asi dva-tri dni, ale až teraz mi je to celkom jasné. Jednoznačne som dostala dôkaz o mojich predpokladoch.

    Ale k veci. V noci som sa zobudila na "suchoty". Ako som si išla znovu ľahnúť, po nepríjemnom výlete uprostred noci do kuchyne, urobila som medzi mnou a priateľom tzv. nepriepustnú hradbu. Ja takéto veci robím kôli energetickej ochrane voči nejakým tým energetickým votrelcom. Urobila som si aj ochranný plášť, a až pokým som neupadla do letargickej kómy som si to všetko urdžala v hlave. Ráno priateľ vybehol nezvyčajne skoro z postele. Väčšinou ja vstávam, myslím fyzicky, z postele podstatne skôr, zatiaľ čo on sa vyvaľuje v posteli ako hroch v bahne ešte aspoň pol hodiny. No ale teraz som tam zaznamenala zmenu-drastickú. Dali sme si ranné kafíčko. Niečo mi hovoril, odpovedala som a on sa urazil, že mu kazím radosť. A poď ho rozoberať aké je to odomňa neľudské takto mu kaziť radosť, a že sa mám uvedomiť a podobne......Mylím, že som nevychádzala z údivu. V toto ráno to boli moje prvé a zároveň aj posledné slová. "Vyťahuje z teba energiu, tlakom aj násilím. Snaží a ťa nahnevať!" Preblesklo mi hlavou. Aha...! Teda takto je to. Hneď v zápätí sa slovne útokom pustil do môjho kocúra. Slovami, že je smradľavý, "osratý" a hovado sa snažil ma vyprovokovať k nejakému nepremyslenému činu. Verím, že všetko toto z neho vychádzalo nevedomky, pretože len v tomto prípade som mu schopná odpustiť. Ale ja som sa nedala-za čo si fandím. Ani slova, ale nie len to. Ani som sa v myšlienkách nerozhodila, jednoducho to šlo pokojne okolo mňa ako loď na Dunaji. Potom sa zrazu zdvihol so slovami, že musí už ísť, odyšiel. Pre info bežne vypadne z domu až o takú dobrú pol hodinu neskôr. Začalo mi to dochádzať.

    Keď som nepovedala ani slova, tak sa zo mňa snažil vytiahnuť energiu nejakým iným spôsobom. Je mi totiž už teraz celkom jasne, že rozpravaním sa človek "zbavuje" značného množstva energie. Kedy si sme spolu veľmi veľa diskutovali. O veciach bežných, maličkostiach ale aj veciach filozofických a o teóriách mrtvého švába. Postupne sa naše debaty uskromnili na veci nutné ku každodennému prežitiu. No a celkom postupne na môj monológ o veciach nevyhnutne potrebných k nášmu spolužitiu. Jediné čo som dostávala naspäť bol výraz neskutočnej nudy a výraz  "otravuješ ma, vieš to?". Nechápala som čo sa stalo. A keď soms a snažila buď pokračovať ďalej v monológu, nevšímajúc si kyslého výrazu, alebo vytiahnuť okolnosti tohto jeho postoja, tak som dostala na "vyzrozumenou". Otravujem ho, prílišne veľa rozprávam, kazím mu radosť, kazím mu náladu, je unavený, nemá caš, nemá na toto zrovna náladu....a podobne. Ja som mala veľmi rada tie naše staré debaty, ktoré už zapadli prachom zabudnutia, pretože premýšľaním a rozprávaním sa o určitých veciach sa človek dostane do konkrétneho duševného a energetického rozpoloženia. A takto si nielen konfrontuje svoje názory, ale hlavne sa rozvíja duševne. Prelieva svoje naladené energie s cudzími naladenými energiami, a rozširuje sa, vymieňa informácie. Fyzické aj energetické. Až nato, že keď sa takéto niečo stáva mológom, vzniká prechod energií od "hovorcu" na prijímateľa. No a ten môj prijímateľ začínal mať mojej energie priveľa. Najprv si hovel ale potom sa mu z energetickej sprchy spravilo more, v ktorom sa začínal topiť. A tak sa obrátil proti darcovi. Zahriakoval ma, osočoval a vobec snažil sa ma umlčať. Naše spoločné chvíle spočívali v skutočnosti ticho pozerať telku. Za celý večer dokázal nepovedať ani slova.

    Vtedy som nechápala, teraz mi je to jasné. Až bolestivo jasné. Nedostal energiu v noci, ani ráno pri kávě a tak vynadal kocúrovi a vyvrel ho na balkóne. To mal byť nepriamy útok na mňa. Jáj....čo budem teraz robiť!.......