Lusiania

    Chcem písať. O bohu, o bohoch, o energiách, o kozmickej energii, o stromoch. Myslím,že hlavne o stromoch. Teraz, respektíve doteraz, ich nepoznám ešte veľa, vlastne len zopár, ale myslím, že je čo povedať.

    Stromy fungujú ako natény. Prijímajú a vysieľajú. Energiu, informácie a vôbec čokoľvek. Aj naše prosby. Človek sa s nimi môže rozprávať o čomkoľvek. O svojich problémoch, o problémoch ľudstva, o problémoch stromov, o radostiach, túžbach, cieľoch, vlastnostiach. O histórii, minulosti, prítomnosti a budúcnosti. Prijímajú všeobecné vedomie kozmicekj energie ale ako každý, kto odovzdáva energiu, mieša ju so svojou, so svojimi vlastnosťami, vedomosťami a informáciami. Preto je každý strom jedinečný. Stromy rovnako ako ľudia, či zvieratá, majú svoju povahu, vlastnosti. Je preto treba k stromu pristupovať ako k mysliacej bytosti a rovnako sa s ním aj rozprávať. Stromy rovnako pociťujú strach, radosť, bolesť. Toho si je treba uvedomiť keď ideme strom píliť, strihať, presádzať, vykopávať alebo zabíjať či postupne nechať vysychať.

    Hovorí sa, že stromy sú pľúca planéty. Je to z praktického a fyzického hľadiska, ktoré tu nebudem rozoberať. Tieto ohľady a skutočnosti nepostrádateľnosti sú všeobecne známe z environmentálnych a ochranárskych osnov. By som skôr túto vetu rozobrala z hľadiska východných náboženstiev. Budhisti, a rovnako aj iné východné náboženstvá, kladú vysoký, niekedy podstatný a najvyšší, dôraz na dych. Dychom prijímame pranu, malé svetielkujúce telieska obsahujúce energiu zeme, slnka, prírody. Prijímame život a energiu k nemu potrebnú. Dýchať by sme mali do čakry podbruška, teda do druhej - oranžovej čakry, ktorá je centrom vzniku života, podstaty života, existencie, rodiny, reprodukcie. Je to centrum maternice, teda rozmnožovacích orgánov. Teda nie orgánov vykonávajúcich rozmnožovanie (na to je prvá-červená čakra), ale potrebných na tvorbu a vznik života. Ovládnutím správneho spôsobu dýchania a jeho cvičením je možné vystúpiť z nášho fyzického tela, pohybovať sa v astrále, premiestňovať sa na rôzne miesta, získať neuveriteľné vedomosti, dostať sa do fyzického kontaktu s kozmickou energiou. To sú len niektoré body. V podstate ovládnutie, by som povedala, meditatívneho dýchania poskytuje nekonečné možnosti a človeku sa otvárajú všetky brány sveta.

    Týmto som priblížila význam a funkciu dychu vo východných náboženstvách. Vrátim sa teda k vete : Stromy sú pľúca Zeme. Na dych potrebujeme pľúca. Všetka dychová energia (zjednodušene povedané) sa teda prostredníctvom pľúc dostáva do tela, kde ju cieľavedome prenášame a vedieme do druhej - oranžovej čakry, v prípade, že meditatívne dýchame.

    Stromy sú prijímateľský, selektívny a výkonný orgán, ktorý fyzicky prijíma vyššiu energiu, selektívne rozdeľuje a predáva ju do ostatných oblastí Zeme. Fyzicky sa bez pľúc nedá existovať to všetci vieme. Musíme si však uvedomiť aj ich duševnú alebo energetickú hodnotu, funkciu a nepostrádateľnosť. Myslím, že keď sa takto zamyslíme, naše postupy voči stromom, častokrát sadistické a surové, sa podstatne zmenia.

    Neexistuje nič nezištnejšie, láskavejšie, dobrotivejšie a nádhernejšie ako strom.