Ako žralok plávam krvavým morom ľudskej zloby. Vidno len plutvu, ktorou krájam svet, telo je dokonale skryté pod hladinou. Prečo si ľudia ubližujú? Zvieratá to nerobia. Keď si závidia mrcinu, jeden napadne druhého. Ostane porazený a víťaz s mrcinou. A je to, opona spadla.
Ľudia však nepoužívajú zuby, leč psychiku,. Víťaz odchádza s horšími ranami ako porazený, častokrát porazený vlastnou psychikou. Psychika je ako sklenená čaša, pohár na stopke, dokonale vybrúsené sklo, s jemnými ťahmi tvorcu. Môže v ňom byť rubínovo červené víno, i skysnuté čučo. Môžeme si myslieť, že tam je najkvalitnejší bourbon, a pritom tam je piggy čaj. Môžeme vidieť iba obyčajnú vodu, a pritom sa tam môže skrývať najjemnejšia vodka.
Na psychike, rovnako ako na pohári, ostanú všetky stopy používania, či zneužívania. Ostáva stopa po každom dotyku, ruky, pier. Ostáva vyštrbený okraj po páde, i krivá jazva po zlepených črepoch. Pohár môže byť pozliepaný, ale ostane priezračný. Stačí nájsť človeka, ktorý vyleští jeho steny, pery, čo zanechajú malý obláčik dychu na povrchu.
Možno toto je tá čaša, ten Svätý Grál, ktorý všetci hľadajú. 4lovek ho nosí u seba a hľadá ho zakopaný v zemi. Môžeš zbadať sem-tam, letmo cez listy, divo utekajúceho koňa, ale nikdy mu nikto nemôže dať postroj. Prostriedok, návod na ovládanie psychiky neexistuje.
Človek nie je stvorený na rozbíjanie skla v snahe pokoriť žrebca. Je stvorený svojou mocou, mysľou, dokonalosťou si uvedomovať dokonalosť krištáľu, jeho krásu, a piť z neho jeho obsah.
Komentáre