Lusiania

    Červené víno v pohári.  Jemne ríbezľová vôňa, vôbec cezeň nepresvitá svetlo žiarovky. Je ako krv. Ale voní inak. Jemne sa rozplýva na jazyku a akokeby sa vôbec neposúvalo dole krkom. Stráca sa niekde na polceste. Neviem kam mizne, ani to neriešim. "Energia nemôže zaniknúť!" Len mení svoj tvar....ja viem, ja viem. Víno mení tvar na myšlienky. Aké? Nechcem tie myšlienky, chcem chuť vína. Tá trpká chuť červenej krvi hrozna sa mi zachytáva na jazyku. Ležím na zemi a zvieram stopku vínového pohára. Dá sa zlomiť?

    Človek dostane to čo si zaslúži. Takto sa to hovorí? Nie je to pravda. Pretože človek dostane to na čo myslí, ako myslí, ako sa správa a čo robí. Nikdy nepríde za ním niečo, čo si nezaslúžil. Pozor na tie myšlienky, ktoré búchajú na vráta tvojho vedomia! Ak ich vpustíš už sa ich nikdy nezbavíš a zanechajú svoje šľapaje v tvojej aure. Vieš dopredu aké sú tvoje myšlienky? ... Východné náboženstvá považujú za cieľ duchovného putovania poznanie seba sama. Poznať svoje Ja, aby si nemusel lamentovať nad tým, aké myšlienky čakajú pred dverami. Potrasením pravice svojho Ja dosiahneš najvyššie poznanie. Dosiahneš vrchol. Najvyšší stupeň vedomostí, poznania a múdrosti. Všetky záhady ti budú ležať pri nohách. Prekonáš vzdialenosti- fyzické aj časové. Prestaneš existovať na "primitívnej" úrovni.

    A táto krv v pohári? Ostane tu opustená? Po chvíli nepoužívania sa zrazí a stmavne. Zamiešam so stopkou. Pichnem dnu nos- stále tá mierne ríbezľová vôňa. Čo je to ríbezlák? Celkom dobre sa mi darí držať moje myšlienky stále búchajúce pred dverami. Dnes už neordinujem, nechajte ma aj chvíľu relaxovať.... Prebijú sa von. Rozrazia závory, hradby a skolú mojich vrátnikov. .......

    Určite raz pôjdem do vinice šľapať holými nohami hrozno. Musí to byť celkom dobrá zábava, aj keď namáhavá. Napijem sa hroznovej krvi do prasknutia. Bude mi z tej šťavy zle ale nepovolím. Je to lepšie ako víno-je to sladšie. Už sa teraz teším.....